pondelok 29. augusta 2016

Ako som na Kriváň vyliezla

Rodená Popradčanka a ešte nebola na Kriváni?! Tak to opravila. 

Ešte keď som bola malá tak som s rodičmi čo-to po Tatrách prechodila. Na takúto túru som si však netrúfla. (Asi ani oni) Po troch rokoch čo ma môj drahý stále "otravoval" s tým, že poďme na Kriváň! sme konečne šli. 

7:00 - parkovisko TRI STUDNIČKY. Rozhodli sme sa ísť po tejto trase. Tri Studničky - Kriváň. (Parkovanie 4,90€) 


Tu sme začali. 

Túra začala celkom slušným "kopčekom", takže ak sa vyberiete aj vy, a už tu budete mať pocit, že chcete umrieť - ďalej nechodte! 
Po tom, ako som konečne chytila dych hovorím drahému - toto odfoť! že aký kopček! 

To sme ešte netušili, že tento kopček, je taký kopčúrik. 

Výhľad po ceste si veľmi nevychutnáte lebo sa budete musieť pozerať pod nohy aby ste si nedolámali rukynohyvšetko.


Kamene, kamene, kameneeeeeee všade! 


Miestami som šla po štyroch keďže skala bola vo výške môjho ramena. Rozmýšľali sme nad tým, ako to tie kamzíky zvládajú? Zvláštne zvery.. =D 

A po 3 hodinách - tadááááá sme HORE! 


Priedušnica mi síce pískala ale s kondičkou som nemala najmenší problém. Ostala som trochu zachrípnutá, ale pravdepodobne to bolo z tej ľadovej tatranskej vody, ktorej som sa napila =D

ALE! prišla horšia časť. Oveľa horšia. Cesta DOLE. 
Priznávam, že mám problém isť dole z metrového múrika. Viete, čo pre mna bola cesta dole po skalách? Ktoré sa šmýkali?  a vôbec neboli pevné? a nemáte sa kde chytiť? a ani vás nevedia chytiť??? Celé zle. U mňa to bola doslova histéria. 

Nakoľko sa strášne veľa ľudí trepalo v tom čase hore, môj drahý s mojím ocinom mali skvelý nápad! neísť po hrebeni, ale kolmo dole! Jasnéééé! (ale úprimne, je to totálne nedoriešené. Vyhýbať sa ľudom, ktorí idú hore, a vy chcete ísť dole, na pol-metra širokej skale, fakt nie je bezpečné!) 

Po niekoľkých metroch ma chytila panika, strach, všetko, plač. Rozmýšľala som nad tým, ako si zlomiť nohu aby pre mna prišla helikoptéra. 




Keď sme sa konečne dostali na oficiálny turistický chodník a začala som chodiť len na nohách, začali ďalšie radosti. 
Akože, fakt, ľudia, to je taký PROBLÉM?! si po sebe pozbierať smeti? Po 3 a pol hodinovej ceste dole som každú chvíľu zbierala papieriky od cukríkov, keksíkov, neviem čoho. NAOZAJ je taký problém si to so sebou zobrať a VYHODIŤ do KOŠA????! 
To musíme my "ľudia" všetko pekné ničiť? 

Za tých 5 € parkovného, by som toho človeka čo to parkovné vyberal postavila na začiatok turistického chodníka a nech kontroluje každého turistu. Sáčikové obaly zakázané! 
(týmto pozdravujem všetkých, ktorí šli 26.8.2016 na Kriváň - po ceste hore som žiadne odpadky nevidela)

Tak, nakoniec, vážme si prírodu okolo nás, lebo je silnejšia ako my. Treba sa k nej správať s úctou. 

Nejaké tie videjká z výhľadu si môžete pozrieť aj na mojom IG






Žiadne komentáre:

Zverejnenie komentára